Rovno na obsah Rovno na menu
Menu
Mesto Gabčíkovo
Mesto Gabčíkovo
Bős város

Dobrovoľný Hasičský Zbor

Gabčíkovský Dobrovoľný Hasičský Zbor sa založil na jar roku 1889 a keďže história tejto organizácie sa zvečnila pre budúce generácie vo forme hodnotnej knižôčky z príležitosti jej stého výročia, práve z tohto dôvodu sa len najdôležitejšie faktické údaje zahrnuli do publikovaných miestnych dejín Gabčíkova.

Post prvého predsedu novozaloženého zboru v roku 1889 zaujal obecný notár Ignác Palotay, veliteľom hasičov sa stal majster mäsiar Ján Piroska, kováčsky majster František Buchinger sa stal správcom hasičského skladu; šesťdesiatčlennú skupinu hasičov vybavili zakúpením striekačky, ktorú na miesto požiaru prevážali pomocou konského povozu a táto striekačka je ešte i dnes, po viac, ako jednom storočí, v použiteľnom stave.

Ani nie po jeden a pol desaťročí, z dôvodu žalostnej nevybavenosti potrebným výstrojom, sa gabčíkovskí požiarnici obrátili so žiadosťou o pomoc na samotného panovníka, Františka Jozefa. Na petíciu panovníkovi, zoštylizovanú a spísanú dňa 23. októbra 1903, sa dostavila odpoveď dňa 12. apríla 1904 od vrchného župana. V tejto odpovedi hlava Bratislavskej stolice dáva na známosť, že na žiadosť gabčíkovských poddaných pridelil panovník dvesto korún zo svojej „osobnej“ pokladne. V tom čase to bola taká veľká suma, že sa z nej dal nakúpiť nielen všetok potrebný výstroj, ale čosi zostalo dokonca aj na slávnostné uniformy.

Farár František Kirchknopf vysvätil zástavu gabčíkovských hasičov na sviatok ich patróna, Svätého Floriána, dňa 4. mája 1905 a túto zástavu si obyvatelia Gabčíkova ešte i dnes veľmi vysoko vážia.

V časoch prvej Československej republiky bol zostavený dôstojnícky zbor hasičov nasledovne: predsedom bol Eugen Hack, veliteľom sa stal Ondrej Derzsi, jeho zástupcom zas Štefan Derzsi. V dvadsiatych rokoch sa dobrovoľníci zúčastnili hasenia početného množstva požiarov. V roku 1923 si založili svoju kapelu.

V čase medzi jeseňou roku 1938 a jarou 1945 Gabčíkovo opäť patrilo k Maďarsku, čo nemohlo byť pre hasičov ľahostajné. Pod veliteľstvom Štefana Komáromiho v roku 1939 hasiči oslávili svoje päťdesiate jubileum.

V roku 1945 sa hasičský zbor zreorganizoval. Hodnostármi sa stali: veliteľ – Ján Salgovics, jeho zástupcom sa stal Ján Kún, potom Florián Csóka, pokladníkom bol zas Gejza Csóka. Veliteľmi jednotlivých čiat boli: Florián Balázsy, Jozef Lelkes, Štefan Darnay a Ľudovít Mészáros.

Koncom štyridsiatych rokov, ale i v päťdesiatych rokoch Gabčíkovom prebehla ničivá púšť ohňa, ktorá spôsobila veľké škody. Medzičasom sa osadenstvo zboru, či už členovia, ale i vedenie často menilo a hasičské vybavenie sa modernizovalo. V šesťdesiatych rokoch dobrovoľní hasiči vynikli nielen ako dobrí požiarnici, ale aj ako dobrovoľní divadelníci, ktorí vystúpili na divadelných predstaveniach nielen vo vlastnej dedine, ale aj v iných obciach.

Z príležitosti jubilejných osláv ich osemdesiatročnej existencie, v roku 1969, získal protipožiarny zbor Gabčíkova čestnú zástavu od Slovenského Zväzu Protipožiarnej Ochrany, ktorú prevzal veliteľ dobrovoľných požiarnikov, Ján Bott.

V nasledovných rokoch došlo k viacerým personálnym zmenám na veliteľskom poste: po nebohom Jánovi Bottovi prevzal štafetu Ján Bott mladší, ktorého v roku 1972 nahradil Florián Derzsi, neskôr v roku 1977 nasledoval František Vida. Strojné vybavenie sa vo významnej miere obohatilo v rokoch 1974, 1976 a neskôr v roku 1984.

Počas storočnej existencie Gabčíkovského Dobrovoľného Hasičského Zboru sa vystriedalo v poste predsedu štrnásť predsedov a v poste veliteľa 13 veliteľov.

Zbor hodnostárov v roku 1989 pozostával z nasledovných osôb: Štefan Fenes – predseda, František Vida – veliteľ, Ferdinand Csörgő - zástupca veliteľa, Štefan Demián – tajomník, Imrich Nagy nastúpil do postu pracovníka, zodpovedného za predchádzanie požiaru, Jenő Bott sa stal kultúrnym referentom, Ivan Brožek sa stal organizačným referentom, Szabolcs Bott prevzal post mládežníckeho referenta, Katarína Jakusová bola referentkou pre ženskú časť osadenstva, Florián Derzsi bol činný ako referent civilnej obrany, András Darnai bol správcom skladu, Ján Bott bol pokladníkom, Arpád Gróf strojníkom a kontrolórmi sa stali Štefan Darnai a Ondrej Bott.

Bolo by zaujímavé spomenúť aj prípady väčších požiarov, ktoré vznikli v Gabčíkove. Prvým veľkým požiarom, ktorý je dokladovaný písomnosťami, vznikol v roku 1861, dôsledkom ktorého vyhorela takmer celá dedina, ktorú tvorili domčeky, pokryté trstinovými strechami. V roku 1866 takisto vyhorelo centrum dediny, dokonca aj strecha kostola stála v plameňoch, nehovoriac o veľmi závažných škodách na hospodárskych dvoroch. V roku 1902 zhorela piváreň, zvaná „Pivný dom“ a obeťou ohňa sa stalo viac vagónov ovsa, ktorý bol uskladnený na povale pivárne. V roku 1921 došlo k požiaru v dome Adolfa Glatza, požiaru podľahli všetky jeho hospodárske zvieratá. V roku 1924 vypukol veľký požiar na tzv. „Čilizskom rade“, ktorý zapríčinil zhorenie štyroch domov, vzbĺkol aj kostol. V roku 1925 v majeri „Csikós“ (tzv. „Žrebnom majeri“) podľahol ničivej sile ohňa závod na výrobu nábytku. Na jar roku 1937 zhorela stodola Františka Darnaiho, ako aj ešte jedna ďalšia stodola. V auguste toho istého roku sa v dôsledku požiaru zničili štyri domy v časti Gabčíkova, zvanej „Nové mesto“. V roku 1938 do tla zhorel dom Jána Húsvétha. Aj dom Michala Izsmánya, ktorý sa nachádzal na „Dunajskom rade“, v roku 1946 zhorel. V roku 1957 došlo k vzniku požiaru v dome Štefana Csóku, ktorý sa nachádzal v časti Gabčíkova, zvanej „Pod humnami“. V roku 1968 „vzlietol červený kohút“ na Cintorínskej ulici, na dom Františka Jakusa a Vojtecha Feketeho. V roku 1988 vyčíňala ničivá sila ohňa v dome Vojtecha Csörgőa, dokonca ešte v ďalších troch prípadoch došlo k požiaru v tom istom roku.

Začiatkom mája 2009 sme oslávili za výdatnej pomoci obce 120. výročie založenia nášho zboru. Boli to veľkolepé oslavy a trvali celý deň. Doobeda bola slúžená omša na miestnej kalvárii na počesť nášho ochrancu Svätého Floriána a poobede boli predvedené ukážky z hasenia ohňa z obdobia pred založenia zboru až po dnešok. Osláv sa zúčastnilo viac ako 500 hostí, jednak z družobných obcí Enese a Veľká Čalomija a taktiež požiarnici z celého nášho okresu.
Ďalší týždeň sme sa zúčastnili v Okoči okrskového kola súťaže požiarnických družstiev. V kategórii mužov obsadilo naše družstvo 6. miesto z 23 súťažiacich družstiev. Naše dorastenky získali 1. miesto a prebojovali sa do okresného kola. 22. mája naši školáci sa zúčastnili okresného kola súťaže Plameň 2009 až troma družstvami. Súťaž sa konala v Orechovej Potôni. V kategórii dievčatá sa naše družstvo umiestnilo na 3. mieste a v kategórii chlapci získali naše družstvá 1. a 2. miesto. 


hore