Rovno na obsah Rovno na menu
Menu
Mesto Gabčíkovo
Mesto Gabčíkovo
Bős város

Maďarský spoločenský a kultúrny zväz na Slovensku

Csemadok - na Slovensku pôsobiaca maďarská spoločnosť a zväz verejnej osvety je od strán a vlády nezávislá organizácia, ktorá na princípe vlastných usmernení napomáha na území Slovenskej republiky zachovať maďarský národ, jeho identitu, totožnosť, sebavedomie a kultúru.

Zväz organizuje kultúrny život Maďarov, žijúcich na Slovensku, ochraňuje ich záujmy; jeho cieľom je rozvíjať maďarskosť na území Slovenska, kultúru materinského jazyka a pestuje prirodzenú väzbu k maďarskej kultúre.

Zväz prispieva k rozvoju maďarskej kultúry, umenia a vedy, k rozvoju vzdelávania v materinskom jazyku.

Organizácie CSEMADOK-u (Kultúrny spolok pracujúcich Maďarov v Československu) postupne vznikali na území Slovenska od roku 1949. Vznikli v tých rokoch, kedy v Československu žijúci Maďari sa práve začínali spamätúvať z utrpenia z vysídľovania a z iných múk a utrpení. Totižto po roku 1945 maďarská inteligencia bola prinútená k vyhnanstvu, avšak ona nezaniká, pretože žila v nej túžba po maďarskosti. Všetci vieme, že vtedajší politický systém zriadil Csemadok ako nástroj, ktorý mal svoj vytýčený program, poskytujúci kultúru pre pracujúce davy. Ale vláda nepočítala s tým, že ľudí, tu žijúcich Maďarov, inšpiruje túžba po maďarskom jazyku a povzbudzuje ich túžba po svojej maďarskej kultúre. Táto túžba stmelila maďarskú menšinu do týchto organizácií, ktoré sa rozrastali ako huby po daždi na územiach Slovenska, kde žili Maďari. Takto to bolo aj v našej obci, kde po prípravných schôdzach Základná organizácia Csemadoku bola úradne založená dňa 12. februára 1950, napriek tomu, že väčšina účastníkov schôdze sa stala členmi Csemadoku už v roku 1949.

Predsedovia našej Základnej organizácie od jej založenia dodnes:

  • 12.02.1950 - 14.01.1951 Vendel Bott
  • 14.01.1951 - (nemáme presné údaje) do roku 1955 András Fenes, Zoltán Patasi, Ervin Gottlieb, Arpád Vida, Gyula Darnay
  • od roku 1955 - 29.11.1970 Sándor Tóth
  • 29.11.1970 - 01.12.1974 Zoltán Szatmári
  • 01.12.1974- 30.11.1975 Imre Csicsay
  • 30.11.1975 - 18.12.1978 András Bokros
  • 18.12.1978 - 12.01.1990 Mária Horváthová
  • od 12.01.1990 Ing. Anikó Nagyová


Csemadok stvoril kultúru takmer z ničoho. Naša Základná organizácia v uplynulých desaťročiach pôsobila aktívne. V počiatkoch svojho vzniku sa založil divadelný súbor, ktorý v rokoch 1949 - 1973 vystupoval nielen v našej ale i v okolitých obciach s množstvom predstavení. Podobnú zásluhu mala i tanečná skupina, ktorá pestovala tradície ľudového tanca a takto v päťdesiatych rokoch prevzala dôležitú rolu na záchranu tejto tradície.

Naša organizácia založila pre svojich členov klub, v ktorom sa uskutočnilo nespočetné množstvo čitateľských besied. Ľudová kapela a skupina, ktorej členovia hrali na citarách, zabezpečili krásne hudobné večery.

Práca Csemadok-u zachováva a vytvára nové hodnoty. Túto skutočnosť nič lepšie nedokazuje, ako to, že naša obec spoločným úsilím vytvorila z jedného rúcajúceho sa sedliackeho domu krásny skanzen, ktorý sa vybavil takými vecami a zariadeniami, ktoré verne odzrkadľujú životný štýl a zvyky tu žijúcich Maďarov. Skanzen je možné aj v súčasnom období navštevovať.

V roku 1971 Základná organizácia Csemadok-u založila spevokol, ktorý je aktívny aj v súčasnosti a zohráva dôležitú úlohu v činnosti našej organizácie. Za uplynulé roky mal veľký počet vystúpení doma i v Maďarsku. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia boli činné mužský aj ženský spevokol, ktoré vystupovali viackrát na celoštátnej súťaži ľudovej hudby - Tavaszi szél (Jarný vánok).Dobré styky si udržuje so zmiešanými zbormi obcí Gyarmat a Lébény v Maďarsku. Priateľské styky má aj so zbormi na území Žitného ostrova, napr. zmiešaný zbor Lajosa Bárdosa vo Veľkom Mederi alebo zbor Kis Duna (Malý Dunaj) v Podunajských Biskupiciach a zmiešané zbory v Trhovej Hradskej, ktoré od roku 1993 hosťujú každý rok u nás na adventskom zborovom koncerte. Dirigentom nášho spevokolu do roku 1988 bola pani Piroska Szénási - Horváthová, odvtedy náš zbor diriguje pán Tibor Ágh. V roku 1996 zbor prijal meno Kék Duna (Modrý Dunaj). Náš zbor v roku 1999 na Kodály-skych dňoch v Galante získal ocenenie Bronzového venca.

Aj v dnešných dňoch organizácia Csemadoku zohráva dôležitú úlohu v živote našej obce. Neexistujú také kultúrne podujatia, na ktorých by nevystupovali členovia nášho spevokolu, naši recitátori, či speváci ľudových piesní, z ktorých vyniká pán László Szabó z Gabčíkova, ocenený Zlatým vencom. K mládežníckym aktivitám patrí aj udržovanie dobrých stykov s miestnou skupinou skautov, so základnou školou, s materskými školami. Pre žiakov základnej školy organizujeme súťaže v materinskom jazyku. Cieľom súťaží je, aby si žiaci viac obľúbili svoj materinský jazyk a hravými úlohami si obohacovali vedomosti o svojom ľúbivom materinskom jazyku a aby porovnali svoje znalosti so žiakmi z iných škôl. Pre mladých amatérskych výtvarníkov sme viackrát zorganizovali výstavy, a tak sme im dali možnosti na predstavenie sa širokej verejnosti.

Dlhé desaťročia je naša základná organizácia spoluorganizátorom územného kultúrneho podujatia, ktoré sa uskutočňuje každý rok koncom júna v miestnom parku. Na tomto podujatí vystupujú najlepšie ľudovoumelecké skupiny nášho okresu a vidiecke skupiny zachovávajúce ľudovú tradíciu. Od roku 1996 sa toto podujatie spestrilo o oslavu kladenia vencov, ktorú uskutočňujeme z príležitosti tisícstého výročia príchodu Maďarov do vlasti. Z príležitosti tejto oslavy bol postavený pamätník z pieskovca, ktorý sa nachádza pri vyrezávanom náhrobnom stĺpe. Pamätný stĺp je dielom kamenosochára Gábora Ferdicsa. Pamätný stĺp na základe uznesenia územnej konferencie bol umiestnený v Gabčíkove. To preto, lebo práve tu sa stretávajú členovia Csemadok-u nášho okresu v najväčšom počte.

Toto je len krátky výťažok zo života gabčíkovskej organizácie za uplynulé roky. Napriek minulým a súčasným ťažkostiam naša členská základňa nestratila chuť do práce. Snaží sa zachovať pamiatky pre nasledujúce generácie a urobí všetko preto, aby v našej obci čím viac ľudí cítilo, že medzi najdôležitejšie úlohy patrí pestovanie a zachovanie našej kultúry a nášho materinského jazyka. Našu prácu nielen v uplynulom období ale aj v súčasnosti hmotne a morálne podporujú podnikatelia obce a zároveň aj orgány samosprávy.


hore